Zubný kaz

Zubný kaz je najčastejšie chronické ochorenie postihujúce ľudstvo, pričom v niektorých oblastiach je jeho výskyt vyšší, inde naopak nižší. Zubný kaz je tiež jedno z mála ochorení, ktoré nás môže postihnúť v každom štádiu života – od narodenia, cez obdobie dospievania, po dospelosť a starobu. Poškodenie zubov kazom nevznikne cez noc, ale rozvíja sa dlhší čas. Jeho počiatočné štádiá sú vratné a môžu sa po zavedení účinných opatrení zastaviť a vyhojiť.

Prečo sa naše zuby kazia?

Zubný kaz je multifaktoriálne ochorenie, čo znamená, že na jeho vzniku sa podieľa viac faktorov.

Medzi základné faktory, ktoré majú vplyv na vznik zubného kazu, patria:

  1. Naša výživa / strava
    Príjem potravín s vysokým obsahom sacharidov (cukrov) zvyšuje riziko vzniku zubného kazu, pretože baktérie v ústach sa živia sacharidmi obsiahnutými v potrave a rozkladajú ich. Pritom vznikajú kyseliny.
  2. Mikroorganismy zubného povlaku
    Jedným z hlavných faktorov, podieľajúcich sa na vývoji zubného kazu, je prítomnosť baktérií v ústnej dutine. Tzv. kazotovorné baktérie sú súčasťou zubného povlaku, ktorý sa ukladá na povrchu zubov a sú schopné premieňať cukry z potravy. Pri tomto procese premeny (metabolizmu cukrov) vznikajú ako vedľajšie produkty kyseliny, ktoré atakujú zubnú sklovinu a rozpúšťajú ju.
  3. Stavba zuba
    Každý jedinec má vlastný, charakteristický tvar zubov. Zuby sa líšia napríklad tvarom medzizubných priestorov alebo tvarom a hĺbkou rýh a jamiek na povrchu zubov. Veľmi hlboké a úzke ryhy (fisúry) zvyšujú riziko vzniku zubného kazu.
  4. Frekvencia a doba kyslého prostredia v ústach
    Dĺžka a frekvencia kyslého pôsobenia na sklovinu zubov sú tiež dôležité. Čím dlhšie a častejšie v dutine ústnej pretrváva potrava s vysokým obsahom cukrov, tým viac času majú baktérie na ich premenu a tvorbu kyselín a tým vyššie je riziko rozvoja zubného kazu.
Každý jedinec má vlastný, charakteristický tvar zubov. Zuby sa líšia napríklad tvarom medzizubných priestorov alebo tvarom a hĺbkou rýh a jamiek na povrchu zubov. Veľmi hlboké a úzke ryhy (fisúry) zvyšujú riziko vzniku zubného kazu.
Jedným z hlavných faktorov, podieľajúcich sa na vývoji zubného kazu, je prítomnosť baktérií v ústnej dutine. Tzv. kazotovorné baktérie sú súčasťou zubného povlaku, ktorý sa ukladá na povrchu zubov a sú schopné premieňať cukry z potravy. Pri tomto procese premeny (metabolizmu cukrov) vznikajú ako vedľajšie produkty kyseliny, ktoré atakujú zubnú sklovinu a rozpúšťajú ju.
Príjem potravín s vysokým obsahom sacharidov (cukrov) zvyšuje riziko vzniku zubného kazu, pretože baktérie v ústach sa živia sacharidmi obsiahnutými v potrave a rozkladajú ich. Pritom vznikajú kyseliny.
Dĺžka a frekvencia kyslého pôsobenia na sklovinu zubov sú tiež dôležité. Čím dlhšie a častejšie v dutine ústnej pretrváva potrava s vysokým obsahom cukrov, tým viac času majú baktérie na ich premenu a tvorbu kyselín a tým vyššie je riziko rozvoja zubného kazu.

Dôležitú úlohu v dutine ústnej vzhľadom na zubný kaz majú aj sliny, ktoré neutralizujú kyseliny alebo podporujú remineralizáciu pomocou vápnika a fluoridov v nich obsiahnutých. Ak je tvorba slín znížená, napríklad v dôsledku užívania niektorých liekov (lieky na ovplyvnenie nálady – antidepresíva, lieky na krvný tlak, lieky na ovplyvnenie alergickej reakcie – antihistaminiká, lieky na uvoľnenie svalov – myorelaxanciá, sedatíva a iné) alebo v dôsledku celkového ochorenia a jeho terapie (choroby slinných žliaz alebo ožarovanie), nemôže sa jej ochranný účinok plne uplatniť a zvyšuje sa riziko vzniku zubného kazu.

Medzi dôležité faktory patria návyky a znalosti, spojené s motiváciou udržať si dobré ústne zdravie.

Je jasné, že čím častejšie v priebehu dňa prebiehajú fázy demineralizácie alebo straty minerálov zo zuba, tým je väčšie riziko vzniku zubného kazu. Preto je vhodné zjesť sladkosti spoločne s hlavným jedlom a nekonzumovať ich po malých dávkach opakovane v priebehu dňa, to isté platí aj pre sladké nápoje.

Čo sa stane, keď zjeme čokoládu alebo vypijeme sladký nápoj?

Mikroorganizmy žijúce v ústach využívajú cukry obsiahnuté v strave samé pre seba a svoj rast, voľné cukry tiež metabolicky spracovávajú a uvoľňujú do svojho okolia kyseliny. To významne ovplyvňuje prostredie v okolí zuba. Spočiatku neutrálne prostredie sa stáva kyslejším, znižuje sa jeho hodnota pH (pozrite obrázok).

Keď pH klesne pod kritickú hranicu (okolo 5,5), začína sa proces demineralizácie – začne sa rozpúšťať základný stavebný prvok skloviny (jej kryštalická štruktúra) a uvoľňujú sa z nej minerály. Uvoľňovanie minerálov začína pod povrchom, ktorý nie je porušený.

V závislosti od množstva vyprodukovaných kyselín môže problematická kyslá hodnota pH pretrvávať v rozmedzí až do 1 hodiny po príjme potravy.

 

Po určitom čase začína slina prirodzený proces opravy zuba a hodnota pH začne pomaly stúpať nad kritickú hranicu. Ióny znovu prestupujú a hromadia sa v predtým demineralizovanej sklovine. Tento proces opravy sa nazýva remineralizácia.

Tieto procesy v našich ústach prebiehajú opakovane po každom jedle.

Je jasné, že čím častejšie v priebehu dňa prebiehajú fázy demineralizácie alebo straty minerálov zo zuba, tým je väčšie riziko vzniku zubného kazu. Preto je vhodné zjesť sladkosti spoločne s hlavným jedlom a nekonzumovať ich po malých dávkach opakovane v priebehu dňa, to isté platí aj pre sladké nápoje.

 

Vznik zubného kazu prebieha kontinuálne a zahŕňa niekoľko etáp, od malých počiatočných poškodení, ktoré sa časom môžu vyvinúť do jasne viditeľného rozsiahleho defektu.

 

Včasné štádiá zubného kazu sa javia ako biela škvrna na povrchu skloviny, povrch zuba je ešte neporušený. Toto štádium zubného kazu je nielen vratné, ale môže sa tiež zahojiť. Bez okamžitého začatia účinných preventívnych opatrení však sklovina ďalej stráca minerály, stáva sa menej odolná, kaz sa zväčšuje a vzniká jasne viditeľný defekt, ktorý je nutné ošetriť v ordinácii zubného lekára výplňou.

Ako môžem zubnému kazu predchádzať? (zbrane proti zubnému kazu)

  1. Navštevujte pravidelne svojho zubného lekára a dentálnu hygieničku.
    Každých 6 mesiacov si nechajte odborne skontrolovať svoj chrup. Zubný lekár pri preventívnom ošetrení môže včas odhaliť počiatočné štádiá zubného kazu, použiť nové liečebné technológie a oddialiť eventuálne ošetrenie výplňou (tzv. invazívne výkony). Zubný lekár nevyšetruje iba prítomnosť zubného kazu. Môže byť prvým lekárom, ktorý si všimne to, že trpíte nejakým celkovým ochorením. Typickým príkladom je reflux (gastroezofageálny reflux, GER), keď sú v zubnej sklovine prítomné erózie.Dentálna hygienika vás aj vaše dieťa naučí správnu techniku čistenia zubov, ukáže vám, kde máte rezervy a kde a ako je potrebné zuby dočisťovať. Pomôže vám zidentifikovať rizikové faktory a odporučí vám vhodné pomôcky na každodennú domácu starostlivosť. Poskytne vám aj vhodné individuálne ošetrenie.
  2. Osvojte si každodennú starostlivú a správnu metódu čistenia zubov
    Základnou a nenahraditeľnou zbraňou proti zubnému kazu je správne vykonávané čistenie zubov, teda dôsledné a pravidelné odstraňovanie povlaku a to nielen z povrchu zubov, ale aj medzizubných priestorov. Správnu ústnu hygienu a teda zdravé zuby po celý život, vám však zaručí iba konzultácia so zubným lekárom či dentálnou hygienikou. Absolútna väčšina ľudí sa totiž pri nekontrolovanom pohybe zubnej kefky v ústach v rámci večernej hygieny bohužiaľ len domnieva, že zubný povlak účinne odstraňuje – preto je konzultácia s dentálnym odborníkom nevyhnutná.
  3. Dôležitou súčasťou prevencie je používanie fluoridových zubných pást a ďalších prípravkov na podporu remineralizácie zubov
    Fluoridy hrajú v prevencii zubného kazu a ošetrení jeho včasných štádií významnú úlohu. Napomáhajú v procese remineralizácie (regenerácie) zuba a zvyšujú odolnosť skloviny proti pôsobeniu bakteriálnych kyselín. Preto je ich prítomnosť v dutine ústnej dôležitá, u detí aj dospelých s vyšším rizikom je možné aj zvýšiť koncentrácie fluoridov v ústach používaním vysokofluoridových liečivých gélov alebo pridaním fluoridovej ústnej vody.
  4. Jedzte zdravo a vyvážene, obmedzte potraviny bohaté na cukry. Pite vodu
    Základom je pestrá a vyvážená strava obsahujúca všetky živiny, vitamíny a stopové prvky. Z pohľadu zubného lekára by mala byť navyše chudobná na jednoduché cukry. Kariogénna potrava (s potenciálom umožniť vznik kazu) nie je ale len potravina chuťovo sladká. Cukor môže byť prítomný tam, kde si ho príliš neuvedomujeme (napr. kečup). Z toho je teda zrejmé, že pokiaľ niekto nekonzumuje „sladkosti“, nie je automaticky pred zubným kazom chránený. Odporúča sa teda celkovo znížiť frekvenciu konzumácie rizikových potravín a pochutín.