Zápach z úst zvaný halitóza

Zdrojom spoločensky nežiaduceho nevábneho dychu sme občas všetci. Obzvlášť bezprostredne po prebudení alebo konzumácii aromaticky výrazného jedla. Zhruba štvrtina ľudskej populácie ale trpí trvalým, spoločensky neprijateľným zápachom z úst (odborne halitóza), ktorý pre každodenný život postihnutého jedinca môže znamenať veľký problém. Čo je vlastne príčinou halitózy, ako s ňou bojovať a ako zabrániť tomu, aby sa nepríjemný zápach z úst nestal charakteristickým rysom našej osobnosti?

Pre zápach z úst sa používa celý rad termínov – klinický termín halitóza pochádza z latinského slova halitus, ktoré znamená dych. V odbornej reči môžete naraziť tiež na termín foetor ex ore.

Ako halitóza vzniká?

Aj keď príčinou nevábneho dychu môžu byť rôzne zdravotné problémy, ako napríklad problémy so žalúdkom, zápaly nosných dutín či mandlí alebo niektoré systémové ochorenia (diabetes, ochorenie obličiek a pečene) – obvykle, až v 90 % prípadov, má halitóza svoj pôvod v ústnej dutine. Milióny baktérií, žijúcich v našich ústach, totiž rozkladajú bielkoviny na prchavé aromatické zlúčeniny s obsahom síry. V malých koncentráciách poskytujú tieto aromatické látky príjemnú arómu napr. syrom alebo pivu, vo vyšších koncentráciách sú však pre náš čuch krajne nepríjemné.

Najčastejším miestom výskytu baktérií zodpovedných za vznik zapáchajúcich zlúčenín je povlak (plak) na povrchu zubov, ďasien a jazyka, u pacientov s parodontitídou sú prítomné tiež v tzv. parodontálnych vačkoch. Najmä veľká plocha jazyka so svojou papilovitou štruktúrou poskytuje baktériám vhodné útočisko. Jazyk osôb trpiacich halitózou je v porovnaní s ľuďmi bez halitózy obvykle pokrytý s 25-krát vyššou bakteriálnou hustotou. Z tohto dôvodu je čistenie jazyka a tiež medzizubných priestorov obzvlášť dôležité.

Obr.: Zväčšené znázornenie povrchu zadnej časti jazyka. Zvyšky jedla sa ľahko usadzujú na hrubom povrchu s hlbokými ryhami, čo baktériám poskytuje dobré podmienky na množenie a rast…

Príčinou nevábneho dychu však tiež môže byť prílišné nahromadenie toxínov v našom tele vplyvom stresu a nezdravého spôsobu života. Nedostatok pohybu, vody, spánku a zdravého jedla teda môže sám osebe spôsobovať ťažkosti s telesným zápachom vrátane nevábneho dychu.

Halitóza – zdravotná hrozba pre naše telo

Prchavé zlúčeniny síry sú nielen nepríjemné pre náš čuch, ale sú tiež toxické, teda jedovaté. Pôsobia negatívne na našu ústnu dutinu, spomaľujú proces hojenia ďasien a mäkkých tkanív okolo zubov v prípade ich ochorenia a robia naše ústa menej odolné proti všetkým ďalším škodlivinám. Sú tiež príčinou rýchlejšieho postupu zápalových ochorení v ústach a môžu hrať dôležitú úlohu pri vzniku parodontitídy. Dôslednou ústnou hygienou teda nechránime len náš dych, ale celé ústa a teda aj celý organizmus.

Zápach z úst ako fóbia

Veľmi často si ľudia nie sú vedomí, že trpia zápachom z úst, preto indikátorom nevábneho dychu nie sme často my sami, ale blízki z nášho okolia, ktorí nás na problém upozornia. To môže predstavovať významný zdroj ťažkostí v medziľudských vzťahoch, pretože mnoho z nás sa zdráha o tejto téme v spoločnosti hovoriť.

Na druhej strane si náš mozog môže vytvoriť neodbytnú predstavu o tom, že trpíme zapáchajúcim dychom, aj keď ho nikto z nášho okolia neregistruje a to vrátane zubného lekára či dentálnej hygieni ky. Dentálni odborníci potom taký problém hodnotia ako tzv. pseudohalitózu, teda zápach úst iba v mysli pacienta. Neodbytná predstava o zápachu z úst môže vyústiť až do závažného duševného problému – úzkostnú psychickú poruchu halitofóbiu, ktorú však už samozrejme nerieši dentálny odborník, ale psychológ či psychiater.

Existuje prístroj, tzv. halimeter, ktorý zmeria množstvo zlúčenín v dychu zodpovedných za zápach a dokonca školení odborníci, ktorí tieto zlúčeniny hodnotia čuchom. Ani jeden z týchto spôsobov diagnostiky zapáchajúceho dychu však nie je v bežnej praxi príliš rozšírený a stretnúť sa s nimi môžeme skôr v zahraničí. Dostupným a spoľahlivým indikátorom možného problému sú však ľudia v našom okolí a naši ošetrujúci dentálni odborníci.

Kefka na halitózu nestačí

Z vyššie uvedeného vyplýva, že „samotné“ čistenie zubov zubnou kefkou často na odstránenie zapáchajúceho dychu nestačí. Povlak, v ktorom úradujú baktérie, sa samozrejme ukladá aj v miestach, kam sa s kefkou nedostaneme, tzn. v priestoroch medzi jednotlivými zubmi, a tiež na koreni jazyka. Čo najúčinnejšia ústna hygiena, ktorá samozrejme nebráni len vzniku halitózy, ale predovšetkým tvorbe zubného kazu, preto zahŕňa používanie dentálnej nite, medzizubných kefiek a očistu jazyka. Jazyk očistíme špeciálnou škrabkou (bežne k dispozícii v predajniach dentálnych pomôcok) či aspoň zubnou kefkou a to niekoľkými ťahmi po jeho povrchu od koreňa k špičke.

V súčinnosti s dôsledným mechanickým odstraňovaním povlaku nám tiež môžu pomôcť antibakteriálne zubné pasty a ústne vody, ktoré svojím zložením obmedzujú činnosť baktérií a neutralizujú zlúčeniny síry a bránia tak vzniku nevábneho dychu.

Prekrývanie zápachu mentolovými bonbónmi či žuvačkami alebo ústnymi vodami s obsahom mentolu má pre vaše okolie len malý efekt a predovšetkým nerieši príčiny problému. Zápach z úst teda v úplnej väčšine prípadov vyriešime komplexnou ústnou hygienou, príp. nápravou silne nezdravého životného štýlu. Pokiaľ tieto opatrenia zlyhajú, poraďte sa s lekárom, či príčinou pretrvávajúceho zápachu z úst nie je nejaké vnútorné ochorenie.